dnes tu pre vás mám recenziu, na knihu, ktorú som dočítala len nedávno.

Anotácia:
Cat Crawfordová má o pár dní osláviť svoje sladké šestnáste narodeniny. Avšak to posledné, čo si Cat praje, je extravagantná narodeninová oslava organizovaná jej temperamentnou nevlastnou matkou. Aspoň malou útechou je pre ňu plánovaný rodinný výlet do magickej Florencie. A keď ju pri prehliadke tohto úžasného mesta zavedie zvedavosť do cigánskeho stanu, ocitne sa priamo… v renesančnej Florencii. Na tomto výlete do šestnásteho storočia, vyzbrojená len batohom plným vecí z budúcnosti, sa Cat stretne so svojimi predkami. A nie len s nimi, veď v tomto období je Florencia plná známych umelcov, ktorí práve tvoria svoje vrcholné diela. A samozrejme nie je núdza ani o zaujímavých ctiteľov… No podarí sa Cat nájsť cestu späť do modernej doby? Alebo jej talianske dobrodružstvo bude pokračovať navždy?

Popravde pri tejto knihe mám rozporuplné pocity. Najmä zo začiatku sa mi čítala dosť ťažko a vôbec som sa nevedela dostať do deja. Rozhodne to nie je kniha, po ktorej siahnete, lebo už od nedočkavosti neviete vydržať a chcete vedieť ako skončí.  Tak okolo polovice kniha už naberie nejaký ten spád a pointu, ktorú dovtedy nemáte šancu ani vytušiť. Celkovo je to skôr zamerané na pocity hlavnej postavy Cat.

Na túto knihu som narazila v knižnici a zaujala ma krásnou obálkou, obal očividne nie je všetko a tu sa to potvrdzuje.

Ak máte radi históriu, renesanciu a príbehy lásky tak je to niečo pre vás. Nič viac od toho však nečakajte.

Trošku k deju a postavám, postava Cat mi nebola ani sympatická ani nesympatická, pohybovala sa niekde na hrane. O to viac som si obľúbila postavu jej praprapra sesternice Allesandry, ktorá tam nemala až taký veľký priestor a postavu Lorenza. Ten predstavoval aj main love interest u Cat. Nato, že Cat bola renesančnou milovníčkou a mala o nej aj dosť vedieť, ma jej naivné predstavy o živote tam prekvapili. Najviac to, keď bola zaskočená, že jej chcú dohodnúť manželstvo. Viac už nechcem spoilerovať :D Taktiež ku koncu tam bol jeden "prekvapivý" moment, ktorý som očakávala asi od začiatku, ale to sa mi stáva často, asi intuícia.

Celkové hodnotenie: 2,5 * teda nič extra ale ako oddychovka poslúži.

Ak sa túto knihu rozhodnete čítať, tak mi napíšte či vás zaujala :D 

Aloha kamoši!

Dnes len taký rýchly článok, týkajúci sa módy, kozmetiky a všetkých podobných somariniek, ktoré nás v živote tešia.

S každým novým obdobím, prichádza chuť a aj potreba zmeny. Teda, aspoň u mňa to tak funguje. Či už ide o životné rozhodnutia alebo šatník.

Ako môžete vidieť dolu na obrázku, v jeseni siaham po tmavších farbách: tmavozelenej, čiernej, fialovej a červenej. Taktiež siaham po výraznejších šmínkach.V mojej make-up kolekcií preto najviac chýbajú 3 vecičky: kvalitná čierna linka, purpurový alebo iný tmavý rúž a medená ceruzka na oči od Rimmel. Tá ceruzka medenej farby mi padla do oka už v lete, no prišlo mi veľa dať okolo 5e za tieň/ceruzku na oči. Keďže som však nad ňou neprestala rozmýšľať, možno je načase investovať aj týmto smerom.

September bol vyčerpávajúci. To je asi najvýstižnejšie čo viem o ňom povedať.

Prvé dva týždne som strávila na brigáde v Bojnej na výskume - archeo výskume. No a samozrejme potom prišli vybavovačky pred začiatkom školy a nakoniec aj škola sama. Prvý týždeň som si ešte vravela, že ok bude toho dosť ale určite to zvládnem. Tento týždeň, a to je ešte len štvrtok, si už týmto výrokom nie som taká istá.

Ohľadom školy, teda skôr môjho školského života nastali také menšie zmeny tento rok. Prvá a celkom výrazná je nová spolubývajúca. Na to, že som sa na to celkom tešila ma to nadšenie rýchlo prešlo. Nebojte sa, nebývam so žiadnou beštiou ani nič podobné, aspoň dúfam...

Skôr by som povedala, že aj keď mi stopercentne nevyhovoval "životný štýl" mojich spolubývajúcich, akosi som na nich bola zvyknutá. No a okrem toho ma už stihla táto nová baba aj vytočiť ale o tom sa asi nebudem rozpisovať, jedine, že by to niekoho zaujímalo :)

Keď si uvedomím, že mám tohto roku písať bakalárku, mám chuť zvracať a pobolieva ma hlava. Nerobím si srandu, nanešťastie. A ešte môj školiť tento týždeň povedal, že mu mám poslať všetko čo som na prácu napísala za leto. A to čím skôr. A čím skôr, je niekedy najneskôr do utorka ďalšieho týždňa, keď s ním mám hodinu a aj to bude už na hrane. Panikárim, lebo som samozrejme v lete urobila na tej práci veľké h****. Na tom, že v tretiaku by to mal mať človek ľahšie, aby stíhal popri škole písať prácu u nás nie je ani kúsok pravdy. Ok, možno keby neprenášam (ja aj celá naša trieda) jeden predmet tak je to zvládnuteľnejšie ale aj tak. Môj spoločenský život sa zas raz ocitne v kríze a momentálne rozmýšľam nad tým, že asi aj môj spánkový režim.

Odmysliac si bakalárku, musím tento semester urobiť 3 seminárne práce na Archeobotaniku + na každú hodinu prekladáme minimálne jeden anglický článok, teda neprekladáme, máme prečítať. Seminárna práca na Dobu laténsku, Seminárna práca na Dobu bronzovú + testy zo seminárov + články na každú hodinu. Jednoznačne to stíham (*hysterický smiech*). Tento rok som si pridala aj dobrovoľnú francúzštinu, ktorú asi dnes vyhodím z rozvrhu, kým ešte môžem,

Nie nechcem aby ste ma ľutovali, možno trošičku :D Skôr to chcem napísať sem a dostať ten stres von, aby som sa mohla namiesto prokrastinovania a ľutovania sa pustiť do roboty.

Get this shit done!

V septembri sa však stali aj pozitívne veci a jedna, ktorá ma najviac teší, je, že #ProjectBaynelle je dokončený a pripravený na spustenie (už čoskoro). Neuveriteľne ma to teší!

A teraz o inom...

Začiatkom každého mesiaca mám vždy novú motiváciu, začať tento mesiac lepšie ako predošlý.

Viac pridávať na blog, viac písať, robiť načas veci do školy, skúšať nové veci.

Netuším prečo inak, ale koľkokrát sa snažím v poslednom čase písať na tento blog, buď neviem o čom alebo aj keď už začnem tak mi to v strede prestane dávať zmysel alebo stratím inšpiráciu. Dnes ma však napadla nová rubrika (?), pre ktorú nemám tak celkom názov ale bude sa týkať cestovania a objavovania miest, zatiaľ len v hraniciach nášho štátu, kde sa dostanem zadarmo vlakom.

Napadlo ma, že by som pridávala aj také mini denníčkové články, ako zhrnutie celého týždňa ale kto by to čítal, že?

Nadnes to je odo mňa asi všetko, hlavné posolstvo tohto článku je, že nikdy nie je neskoro na zmenu :)

Majte sa krásne,

Vaša Jane