J'adore Paris | Journal

5:46

Tento článok píšem už asi milionkrát, vždy pri začiatku a vysvetľovaní som sa totiž nejako zasekla. Preskočím teda všetky zbytočné reči rovno k pointe a teda 1 dni strávenom vo Francúzsku, konkrétne v Paríži. Jeden deň, nielen znie ako málo času na celý Paríž, naozaj je to máličko. Nakoľko toto bola moja druhá návšteva Paríža, nevadilo mi to. Na tento výlet som sa nevybrala sama, sprevádzala ma Ennie, ktorá mi robila spoločnosť aj pri minuloročnom výlete do Londýna/UK (to je už rok!). Ennie písala tiež report z Paríža a ten nájdete tu, taktiež jej vďačím aj za všetky krásne fotky v tomto článku :) 

Ako som už spomínala, času bolo málo a tak sme sa už pri samotnom plánovaní dohodli na tom, že vynecháme vstupy na najznámejšie atrakcie ako Louvre a Eiffelovku, keďže tam sú vždy najdlhšie rady a zbytočne by sme čakaním v nich zabili hodiny.
Na naše potešenie nás autobus vyhodil rovno pod Eifellovkou, čo znamenalo, že sme sa z ňou mohli vyfotiť, Ennie ju videla na živo (pre ňu bol tento výlet do Paríža prvý) a tak sme o nič neprišli. Aby som vás troška voviedla do atmosféry, ktorú sme tam zažívali – vypliešťame svoje veľké turistické kukadlá na vežu a sme z nej očarené, predsa je Eifellovka symbolom Paríža aj napriek tomu, že sa pôvodne Parížanom vôbec nepáčila a chceli sa toho „kovového monštra“ zbaviť čím skôr. Všade naokolo je plno ľudí čierny, biely, šikmí, modrý... Pod vežou stálo neskutočné množstvo turistov, keďže sme aj tak nechceli ísť hore, pobrali sme sa podľa mapy ďalej smerom k Invalidovni. Hneď za Eifelovkou sa nachádzal dlhý park, ktorý ak mám byť úprimná pôsobil fakt hnusne. 



Všade totiž boli porozhadzované odpadky všetkého druhu, ak by sme si odmysleli odpadky, tiež nebol nič moc. Niekde v strede parku sme sa zastavili, urobili si pár fotiek s Eiffelovkou a pobrali sa preč, prebíjajúc sa čokoládkovými predavačmi suvenírov, ktorý boli veľmi predaja chtivý. Popravde, si za to môžem ja, lebo som reagovala na ich ponuky (toto znie zle), vyjednala som pár zliav a tak som si kúpila asi 5 kľúčeniek a 1 veľkú Eiffelovku, ktorú budem používať ako ťažítko.
Aj napriek mape, ktorú sme mali a mape, ktorú sme našli v Paríži sa nám podarilo nachvíľku stratiť. Našťastie sme si tento omyl skoro uvedomili a malú zachádzku sme neľutovali, lebo sme videli príjemnú uličku v Paríži, ktorú už možno nikdy nenavštívime. Za naše stratenie však môže hlavne blbé označenie na Parížskej mape, mali by si brať príklad z máp v Londýne, ktoré sú na každom kroku a hlavne vás nezavedú do blba. Dosť však o tom, prejdime rovno k ďalšej zástavke – Invalidovni.


Keď som bola v Paríži prvý krát, toto miesto nebolo na našom zozname návštev a tak som bola celkom natešená (?), keď sme sa tentoraz rozhodli zavítať aj sem. Popravde sme nevedeli čo čakať a keďže sme sa rozhodli veľa hlavných atrakcii vynechať, tak sme si povedali, že na túto sa nebudeme pozerať len zvonka a pôjdeme sa aspoň pozrieť koľko stojí vstupné. Hlavne nás presvedčil fakt, že tam neboli žiadne rady. Hneď pri vstupe sme prešli kontrolou, tašky a prechádzali sme kovodetektorom. Vnútri sme zistili, že do 26 rokov sa neplatí, ak ste občanom EU a tak nebolo nad čím rozmýšľať, vydali sme sa na extra rýchlu prehliadku, na ktorú sme si vyhradili myslím pol hodiny (max. 1h). Videli sme pár archeo artefaktov, pokazené vécka, dobre oblečenú ázijskú mamku s dcérou (na tých véckach), pár diel, mečov, brnení... Extra super bola expozícia samurajov a no ešte sme videli aj hrob Napoleona (neviem ktorého a vraj história je moja silná stránka).

Skoro som zabudla na naše povestné snahy o selfie zrkadlovkou.
Jedna z mojich obľúbených častí toho výletu, bol parčík, na ktorý sme narazili hneď za Invalidovňou. Bol to malý parčík ale čo sa mi na ňom páčilo, bolo to, že bol akoby úplne odrezaný od ostatného sveta ruchu navôkol a boli tam rodiny s deťmi, ktoré tam piknikovali.




Ďalej sme sa presunuli rôznym počtom mostov a uličiek až sme došli pred záhrady pred Louvrom, kde sa práve konala nejaká basketbalová súťaž. Prekvapivo a aj našťastie bol Louvre bližšie ako sme čakali, lebo chodenie a teplo nám dalo zabrať. V záhradách sme si oddýchli zjedli zásoby a pobrali sa priamo k Lovru a sklenenej pyramíde. Tam sme sa samozrejme pofotili, pokochali okolím a potom bol najvyšší čas pohnúť sa ďalej. 

Našou ďalšou zastávkou bola katedrála Notre Dame a jej okolie. Ešte skôr ako sme ju našli našli sme krásny kostolík, ktorého meno si nepamätám. Taktiež sa nám po ceste prihovorili takí chlapíci a pozývali nás na piknik k Notre Dame. Poslali sme ich doriti, aj napriek ich milým slovám. Popravde na mňa nepôsobili dvakrát sympaticky. Tu sme sa rozhodli vyčkať dlhý rad a pozrieť sa dnu. 


Rad šiel rýchlo a tak sme čoskoro boli dnu a kochali sa gotickou architektúrou, krásnymi vitrážami, ktoré sú slovami neopísateľné a klenbami etc. Nezabudli sme hodiť peniaze na hviezdu, ktorá nám ma zabezpečiť, že na do Paríža ešte vrátime.




Sainte Chapelle bolo mieste o ktorom som predtým nepočula ale vraj tam sú krásne vitráže a voľný vstup tak prečo nie? Poviem vám prečo! Rady, čo tam boli boli odporné, neskutočne dlhé a myslela som si, že tam zomriem doslova – hlavne na nás väčšinu času pražilo slnko!
Musím však uznať, že vitráže vo vnútri stáli naozaj za pohľad a možno aj za to čakanie. Ak sa tam však budete chcieť vybrať pripravte sa na čakanie!
Poslednou destináciou tohto výletu bol Sacré Coeur a samotný Montmartre. Pred samotným dopísaním tejto časti dám menšiu pauzu.
Samotná bazilika Svätého srdca je krásna ale hlavne krásne situovaná s výhľadom na celý Paríž. Toto bola jediná atrakcia kde sme na presun použili metro. Cestou hore sme šli úplne inak ako som predpokladala, nešli sme z okolia Moulin Rouge ale inou uličkou, ktorá bola úplne skvelá. Cestou po nás zazerali a pokrikovali chlapi, proste pravá Francúzska atmosféra - aby ste si nemysleli, nemám rada pokrikovanie hej :D Tá ulička, ktorou sme tam išli napočudovanie obsahovala veľa obchodov s vlasovými prípravkami. V tejto fáze výletu sme boli už hladné ako Čenkovej deti. Po ceste sme našli jeden obchodík ale nič "jedlé", teda nič čo by nebolo sladké sme v ňom nenašli a tak sme dúfali, že na Montmartre bude niečo cenovo primerané a chutné. K Sacré Coeur dodám už len to, že bol pekný ale Notre Dame je krajší.
Presuňme sa teda k mojej najobľúbenejšej časti výletu - Uličky umelcov na Montmartre - neskutočné. Všade naokol na vás číha chutné jedlo, hudba, cute obchodíky a rôzny umelci, ktorí vás chcú naportrétovať...




Jediné čo mi tu chýbalo bolo viac buskerov ale možno sme prišli v nepravom čase. Každopádne toto je Paríž ako si ho pamätám a ako sa mi páči najviac. Ako som spomínala hlad, myslím, že za bagety sme zaplatili 5e a to sme boli spokojné s cenou. Paríž je fakt nad naše pomery cenovo. Nakoniec sme skoro zmeškali príchod k autobusu, keďže sme sa zamotali v metre.
Skoro som zabudla, metro, jeden z najúsmevnejších zážitkov nám prinieslo práve ono. Totiž do výťahu v metre si k nám nastúpil pán so zvieratkom na pleci. A to zviera nebolo len tak hocaké, bol to biely potkan so šatkou na krku, áno čítate dobre. Aj takéto  bizardné situácie môžete zažiť v Paríži.
Pravdepodobne by som si postupne spomenula ešte na kopu malých detailov a vecí avšak tento článok je beztak smiešne dlhý a preto sa lúčim.

Kľudne mi zatlieskajte, lebo nie každý deň sa stane, že napíšem príhody z ciest (viď. Londýn, Berlín...)
Jane :*





You Might Also Like

4 komentárov

  1. Tleskám! :) Jsem ráda, že jsi napísala...ale však já taky Londýn nedala :/. Mrzí mě to. Jinak skvěle napsané a na toho potkana bych málem zapomněla! :D Díky za připomenutí...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. toto je uz druhy článok o parizi, co dnes citam :D skvelé fotky, tiez som tam bola minulý rok len na jeden deň a tiez sme vynechali eiffelovku, uprimne, neviem, ci by sa mi v tej rade chcelo marnit cas aj keby mam tyzden :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Podľa mňa je najlepšie, že ste si mohli ísť, kam ste chceli vy a nikto vás nevláčil kade tade, lebo keď som ja bola v Paríži ešte zo stretnej, v Louvri sme strávili polhodiny a na Eiffelovke asi tri :D Ale Paríž sa mi riadne páčil, očaril ma už vtedy a veľmi rada by som sa doňho vrátila, takže super, že som sa mohla aspoň trochu takto cez vaše fotečky! :D -A.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. super fotky, určite by som sa tam niekedy rada pozrela :)
    ľúbezná

    OdpovedaťOdstrániť